Naplniť svoj Osobný príbeh je jedinou povinnosťou človeka. Všetko je jedno. A keď niečo chceš, celý Vesmír sa spojí, aby si to dosiahol. (Alchymista)
A celkom som aj nahnevaná. Dnes som pozerala film a áno, bola to americká komédia (možno aj dráma, lebo mi to prišlo smutné, že to tak asi je aj v skutočnom živote) a tento film bol o tom, ako muži vnímajú vzťahy a ženy a všetko. Ja viem, mám 22 a som  veľmi rada, že už istú dobu nežijem v ružovej bubline, kde existuje pravá čistá láska, kde sa chlapi neobzerajú za cudzími ženami, kde sa ženy môžu ozývať prvé mužom, kľudne aj po prvom rande a tí muži ich o nich majú aj napriek tomu stále záujem. A tu moja bublina praská. Praskla asi pred dvoma rokmi a odvtedy viem tú krutú pravdu. Muži nechcú, aby sa im ženy ozývali po prvom rande, lebo to pre nich znamená, že má žena záujem a tým sa ich "dobývanie" skončilo. A keď sa muž po prvom rande neozve, nie len že to znamená, že druhé rande už nebude, ale, milé dámy, znamená to, že MUŽ O VÁS PROSTE NEMÁ ZÁUJEM. Chápete? Kto sú muži aby oni rozhodovali o tom, či sa to všetko bude nejak vyvíjať, alebo nie. A tak som sedela smutná, s prasknutou bublinou a dilemou, čo teraz? Jeden fajn človek, mi raz na Facebooku okomentoval  status a napísal, že na koniec toho všetkého aj tak všetci zomrieme, takže pri racionálnom  zhodnotení situácie, túto problematiku asi nemá význam riešiť, ale aj tak som sa pozastavila nad tým, ako to všetko v rámci randenia medzi mužmi a ženami chodí.
Takže ako to vlastne je? Idete s chlapom na rande ale nesmiete sa s ním vyspať hneď na prvom, lebo to je automaticky "GAME OVER" pre vás a vašu víziu o krásnom, dlhom romantickom živote s tým chlapom. A zase to nie je o vás, ale o tom, že už vás proste dostal a vy už nie ste pre neho zaujímavé. Ani na druhom rande a asi ani na treťom. Asi je vhodné naozaj vyčkať do doby, kedy si budete isté, že máte vzťah, lebo tí chlapi potrebujú, aby ste ich odmietali do poslednej možnej chvíle. Čím viac ho vy nechcete, tým víac vás bude chcieť on...nie je to choré??? JE!!! Občas mám pocit, že všetci chlapi sú v tomto smere úplne postihnutí.
Kto sa mužom páči? Dokonalá žena s veľkým poprsím, plochým svalnatým bruchom a pevným zadkom, s nohami až po strop a vlasmi, že aj orangutan v pražskej ZOO by mohol tú hustotu závidieť. A potom si povedzme narovinu, ide o výzor. Stále ide o výzor. Keď sa mi niečo nepodarilo a stal sa mi nejaký trapas, alebo som sa stala súčasťou nejakého katastrofického scenáru, Simča stále povedala:"Áaale čo, hlavne, že si pekná." Chápete? To úplne stačí na to, aby ste preplávali životom, bez ujmy na zdraví, ale ja si o sebe nemyslím, že si môžem dovoliť byť len pekná....až taká pekná zas nie som. Potom totiž prichádza na rad to druhé- intelekt. A to už sú mi veci. To ako napríklad vedieť, že Austrália sa delí na štáty, alebo vedieť, že Coimbra je mesto v Portugalsku, čo jeden minule nevedel a šiel písať vedomostný test...bohvie ako dopadol.
Tak len tak som chcela napísať, lebo ma napadlo, že by som sa s vami mohla podeliť o moju chlapskú dilemu a o zlú náladu zo skutočnosti, že to tak naozaj asi chodí a že on sa síce rozhodne, či vám zavolá, či nie, ale vy sa rozhodujete, či ten telefón zdvihnete, či nie...tak good luck...