V poslednom čase som urobila všetky skúšky, pracujem až v stredu a dovtedy sa nekonajú ani žiadne kurzy španielčiny, musím si počkať na február. Vonku je tak, že sa z okna radšej ani nepozerám a všetci moji známi sa ešte učia na skúšky, takže musím tých pár dní prežiť nejak osamote. Tak som sa rozhodla, že si založím blog. Mohla som ísť namiesto toho na aerobic, ale Emma povedala, že sa z toho nechudne, tak nemá význam tam chodiť. Aj nakupovať by som šla, ale zase, Lucka sa učí a tak musím počkať. Už sa mi ani telku nechce pozerať, lebo minule som ju pozerala toľko, že sa mi zahmlilo pred okom (iba pred jedným, lebo na to vidím lepšie a tak len to sa namáha pri pozeraní telky) a musela som ísť chtiac nechtiac spať. Dokonca ani frajera nemám a tak som si musela vymyslieť niečo, čo ma aspoň dočasne zabaví. Mohla by som si kúpiť psa, ale toho treba chodiť venčiť o piatej ráno a to nech sa na mňa žiaden pes nehnevá, to by som nebola ochotná.
Musím sa vám ale priznať, trochu sa normálne hanbím pri písaní blogu. To je ako prvé divadelné predstavenie mladého herca. Mám trochu trému. Trochu viac. Čo by tak človek mal napísať na úvod?
Minule som obsluhovala zákazníčku, ktorá si kupovala šatstvo za veľké peniaze a pritom mi rozprávala ako má štyri povolania a tri deti a že ju manžel opustil po šiestich rokoch, či už pred šiestimi rokmi (to si celkom presne nepamätám a nie je to podstatné) a že mal o dvadsať rokov viac ako ona a že ona dúfala, že pri nej práve preto ostane, lebo mal o dvadsať rokov viac. To niekedy ale nestačí na to, aby muž ostal. A potom mi povedala, že si mám dávať pozor na to, s kým mám deti. Tak si dávam pozor na to, s kým mám deti a budem si pamätať, že nestačí, aby muž mal o dvadsať rokov viac.
Tak len toľko pre začiatok. A dávajte si pozor na to, s kým máte deti.
